Reagovat na příspěvek
| DEPRESIA [Autor: Klaudia] [Datum: 27.06.2010 20:36:37] |
Celý deň mávam časté výkyvy nálad. Keď mám dobrú náladu, tak mám veľa energie a cítim záblesky šťastia, robím si plány na nasledujúce dni, prázdniny a do budúcnosti aj keď často nereálne no verím, že sa mi splnia aj keď v hĺbke viem, že je to hlúposť. Počas stavu dobrej nálady som sa prihlásila do fitka a objednala si osobného trénera. Chodiť do fitka ma baví, cesta tam a tá hodina až hodina a pol zo mňa vybije všetky tie zlé myšlienky, zlú energiu a cítim sa šťastná, že robím niečo pre seba a je to super pocit keď tam driem a tečie zo mňa pot. Potom z tade výjdem väčšinou veselá a teším sa na cestu busom so slúchatkami v ušiach cez celé mesto. Počas dobrej nálady ma ešte baví chodiť von so psami na lúku a vidieť ako sa hrajú a to je asi tak všetko.
Bohužiaľ častejšie mávam zlé nálady, pri ktorých sa cítim úplne nanič. Celé dni som doma, len ležím alebo sa ponevieram ako telo bez duše a nikto a ani ja sama sa neviem premôcť a donútiť niekam ísť. Napádajú ma zlé, depresívne myšlienky niekedy aj na smrť, že už nevládzem žiť. Bolí ma celé vnútro takou tupou neopísateľnou bolesťou, čo je ešte horšie ako keď bolí napr. brucho. Často pociťujem svoj život tak, ako keď píšeš príbeh a zrazu nevieš ako ďalej, zamotal si sa v príbehu a už sa nevieš z toho vymotať von a nemáš ako pokračovať a celý príbeh stratil zmysel celá tvoja snaha vyšla na zmar. A tak to cítim aj ja so svojím životom ako keby zastal a zamotal sa v tomto mieste v období depresie a nie je cesty späť, život stráca zmysel, význam príbeh nemá „happyend“.
V hlave sa mi víri toľko myšlienok a ja ich neviem nikomu povedať tak ako chcem aj tak by to nik nepochopil a ja by som tým aj tak nevyjadrila všetky tie pocity, úzkosť. Neviem to vhodne napísať ani na papier tiež sa z toho neviem vymotať aby to malo taký význam ako chcem.
Často počas tejto zlej nálady pociťujem nenávisť k svetu, k ľuďom mám pocit že sa nenájde ani jeden človek, ani jedna z mojich predtým dobrých kamarátok a kamarátov, ktorý by ma mal rád a potom som k nim odmeraná a izolujem sa od nich no v srdci cítim bolesť a strašný smútok že aj keď vedia ako mi je ani sa neozvú neopýtajú sa ako sa mám. Nevidím zmysel môjho života, pretože v podstate celé dni sú o tom istom a ja sa nedokážem postaviť na nohy a žiť tak aby som bola so sebou spokojná a bola rada, že žijem ako žijem. Stále častejšie si uvedomujem, že aký je život krátky a nevyspytateľný a ja nedokážem žiť! Strácam najkrajšie obdobie života dospievanie tým že ho v podstate nežijem len prežívam ako sa to vôbec prežívaním nazvať dá a toto obdobie mi už nik nevráti. A viem, že je to celé len v mojich rukách zmeniť to a to ma deprimuje ešte viac že sa mi to nedarí, neviem ako...
Dosť veľký problém, ktorý mám je, že sa bojím kontaktu s ľuďmi alebo skôr komunikácie s ľuďmi, čo ma veľmi trápi a preto sme požiadali Šajgalíkovú o psychologičku, ktorá mi odporučila že vraj dobrú pri ktorej som bola 4-krát a to sa ma na každom sedení pýta to isté lebo za týždeň asi zabudne na to čo sa ma pýtala a k tej hlavnej téme prečo som k nej príšla sme sa takmer nedostali lebo ona tvrdí, že problém s komunikáciou nemám keď sa viem v pohode rozprávať s mamou. Tak tu sa asi môj problém ťažko vyrieši.
Počas zlých nálad mám nutkanie si nejako ublížiť najskôr som sa schválne prejedala aby mi bolo zle a ničila si cukre a na to mi Šajgalíková odporučila vypiť pohár vody. A prípad akože vyriešený. No to ma prešlo a teraz keď mi je zle tak musím byť pesťami do steny aby to čo najviac bolelo alebo si vezme viac tabletiek Lexaurinu na ukludnenie, ale ani tie nezaberajú. A ja už neviem ako ďalej ale tieto stavy ma už ničia je to strašne psychicky vyčerpávajúce. A pritom glykémie mám dobre a psychika je v prdeli tak čo mám do pekla robiť??
|