Reagovat na příspěvek
| RE:RE: [Autor: juraj] [Datum: 07.04.2009 11:13:38] |
Ja by som sa rád zapojil do diskusie s mojim vlastným príbehom. Stratil som nedávno svoju prvú veľkú lásku, ktorá trvala celých 6.5 roka. Ako písala Andea vyššie, naša láska mala presne tie spomínané etapy. Spoznali sme sa tak neuveriteľne nádherne, že dodnes to vo mne vyvoláva hrejivý pocit. Bola to pravá zamilovanosť. Túžili sme byť stále spolu a neustále na seba mysleli. Toto trvalo asi 2 roky. Potom začala zmena života, priateľka šla na výšku do mesta, kde som študoval aj ja, začali problémy okolo školy čo sa prejavilo aj na našej láske, avšak bola stále silná a nevedeli sme byť bez seba. Pomaly ale iste sa začali na povrch vynárať drobné problémy, ktoré sme neriešili okamžite, ale sme dúfali, že sa vyriešia samé. Stále sme si hovorili, ako veľmi sa ľúbime ale v srdci sa pomaly a isto niečo menilo. Cítil som stále, že som jej oporou a obdivuje ma. Takto to pokračovalo roky ďalej, bývali sme spolu a stávala sa z toho rutina. Milovali sme sa stále menej, ale potrebovali sme sa. V poslednej fáze nášho vzťahu som jej dával stále menej najavo, čo k nej cítim a kládol som si často otázku, či sa ešte ľúbime. Nikdy som si na ňu nevedel odpovedať, lebo som si už nepamätal aké to je niekoho neľúbiť. Bál som sa predstavy, že naša láska nie je večná a tá pravá. Býval som smutný stal sa zo mňa pragmatický človek so zmyslom pre zodpovednosť a bez romantiky v duši a hlavne pokoja v duši. Nevedel som sa tešiť z maličkostí, nevedel som jej dať najavo úprimne, že ju mám rád. Trápil som sa ako sa trápila aj ona, aj keď sme si to nepripúšťali. Začal som pozorovať, že ju nenapĺňam a prestáva si ma vážiť, že ju už nedokážem prekvapiť. Stalo sa napokon to, čo bolo nevyhnutné. Zaľúbila sa do iného. Do staršieho kolegu s práce a ja som pochopil, že som ju už naveky stratil. Srdce vedelo, že to tak má byť, ale rozum to odmietal akceptovať. Hľadal som spôsob, ako to napraviť ako jej všetko vynahradiť, ale bolo to len horšie. Odolávala mu dlhšiu dobu, ale nakoniec sa mu to podarilo ju získať. Teraz ma nemrzí ten rozchod, ale to, že ako veľmi rýchlo zistila, že ma už neľúbi. A že to čo teraz zažíva je omnoho silnejšie ako čokoľvek, čo sme spolu prežili. Toto ma bude dlho trápiť. Veľa ponaučení z tohto môjho príbehu sa dá vziať k srdcu. Ľudia vážte si svojich milovaných a riešte všetky problémy otvorene a hlavne okamžite. Láska je silná ale nemusí byť večná, pokiaľ sa u ňu nestaráme. |